OFICIÁLNÍ WEB VLADIMÍRA MERTY

Sleevenote

V ten deň, keď i a Šaňo Soldán, neúnavný zostavovateľ Mertových titulov, oslovil, aby som napísal sleevenote k ďalšiemu CD, po niekoĺkých hodinách som sa pristihol, že sa vo mne premieta „film spomienok“ študentských (voľnejších 60-tych a „normalizačních“ 70-tych) rokov. Vtedy boli kamaráti na vysokej škole vyhadzovaní zo štúdia pre neúspešnú skúšku z politiky, dobrá kniha neležata voľne v regáloch knihkupectiev a dobrá hudba nebola len tá, čo sa vysielala v rádiu a televízii.

V živote vraj neexistujú náhody. A asi nie náhodou som sa zoznámil so Zuzkou Homolovou. Jej pesničky boli vlastne mojim prvým kontaktom s folkom, a tým aj s ľudmi dovtedy mne úplne cudzími. Bolo to silné poznanie, že niekde oproti Koncertnej sále Slovenskej Filharmónie, kde som pravidelne hrával, sa nachádza klub pod zemou, kde sa deje to isté: hrá sa hudba, síce bez frak ale o to viac s vďačným publikom v džínsach.

Jedného dňa Agnes L. Snopko, snáď prvý organizátor folkových koncertov na Slovensku, priviedol do nášho spoločného;podnájmu jedného z členov pražského Šafránu – Ládu Mertu. Vlasatý, sebavedomý, so zmyslom pre humor, ale na druhej strane so subtilným prejavom zhudobnených básní – to bol môj prvý dojem z muzikanta, ktorý, ako čas ukázal, ovplyvnil celú generáciu pesničkárov. Vtedy sa začalo formovat kamarátstvo, v ktorom akékoľvek dlhé odmlky nemajú žiaden význam, Každé stretnutie je len pokračovaním predchádzajúceho a vždy smerujúce k čomusi: či k spoločnému hraniu, alebo k dlhým debatám o hudbe – a vlastne o živote – ved jedno bez druhého nemá zmysel. A spomienky sa vynárajú…

Raz, keď mal Ládo účinkovat na folkovom galakoncerte v bratislavskom PKO, telefonicky mi oznámil, že budeme hrať spolu. O hodinu skúška, večer koncert. Na skúške sa mi nedarilo, tak som to vzdal. Do PKO som prišiel bez huslí. No a večer s požičanými husľami, na pódiu pred 2000 ľudmi sme napokon s Lád'om hrali. Zachovaná nahrávka tohoto koncertu dokumentuje zdravú muzikantskú drzosť s jedinečnosťou pódiového hrania. Existujú tisíce metrov nahratých pásov a kaziet z Mertových vystúpení, od klubových, až po veľké koncertné po celom území bývalého Československa. Každá je svojim spôsobom ojedinelá a origináľna. Merta nikdy nezahrá dva razy rovnako tú istú skladbu, nakoľko sa poddáva inšpirácii a nápadu. Hranie s ním na pódiu môže byt pre spoluhráča sériou prekvapení, ale na druhej strane zároveň výslednicou hudobných orgazmov. Gejzír emócií a tichá pokora, šepoty a výkriky, nežnosť a sila, žaloba a prosba, poézia a hudba – to je Merta vo svojich piesňach, kterými bez filtra odhaľuje svoju generáciu v konfontácii s dobou.

Mládežnícke kluby 60 a 70-tych rokov žili intenzívnyni životom. Boli miestom prepojenia ntaktov rôznych aktivít a mostom nad česko-slovenskými prúdmi. A zároveň miestami rebélie „cenzúrovanej“ mladej generálie. Merta hral snáď vo všetkých študentských kluboch a miestnych kultúrnych strediskách. Toto CD je dokumentom tej doby.

Film spomienok sa odvíja. Uvedomujem si, že takto uvádzať CD nie je bežné, ale veď predo mnou sa už toľko ľudí snažilo „zmapovat“ Mertu. Ja sám odporúčam, už len pustit si hudbu tohoto minesingra mojej generácie a možno aj zistiť, že je nielen po mnohých rokoch stále rovnako aktuálna, ale je rovnako príťažlivá aj pre našich potomkov. Moji synovia sú mi toho dôkazom.

Milan Tedla, júl 1998

Zpět