OFICIÁLNÍ WEB VLADIMÍRA MERTY

Recenze

Jánošík spieva. S humorom

Toľko radosti, hudobného humoru či prekvapujúcich melódií tu už dávno nebolo. Ale ani prvý slovenský celovečerný film nevznikol včera. Bratia Siakeľovci nakrútili Jánošíka v roku 1921, šesť rokov predtým ako prišiel do kín Džezový spevák. A keďze ten bol prvým zvukovým filmom, najslávnejší slovenský zbojník musel i kričať, i spievať nemo.

Združenie tEóRia OtraSu, mezzosopranistka Jana Lewitová a pesničkár Vladimír Merta nahrali teraz živú hudbu k filmu. Siahli do priečinkov s označením ľudová hudba aj džez, oprášili piesne o zbojníkoch, použili zopár narážok na filmové melódie, zapojili hudobný minimalizmus aj Mertovo pesničkárstvo... a zamiesili tak na žiarivý experiment, ktorý neodrádza.

Vytvoriť muziku k nemému filmu, pravda, nie je nová myšlienka. Ešte pred niekoľkými rokmi sa napríklad do bratislavského Filmového klubu 901 chodilo zavše ako na koncerty. Melódie k Intolerancii, Metropolisu, ale aj Upírovi Nosferatu tam vznikali medzi políčkami (a stoličkami), hudobníci s očami obrátenými k plátnu improvizovali vždy inak.

Živá hudba k filmu Jánošík si vystačí aj bez snímky. A keďze si v sebe ako každá hudba k filmu nesie program, časti zbojníckych príbehov a hrdinstiev sa pred očami odohrávajú už pri počúvaní.

Nástrojové obsadenie je bohaté. Časovanie presné. Zlomy v skladbách sú prekvapujúce. Úsmev prichádza zakaždým, keď sa hoci zo škrabotu po strunách gitary zrazu stane napríklad Tri dni ma naháňali.

A nebolo by to jedinečné vydavateľstvo Hevhetia, keby sa nepohralo. Pridať šesť videobonusov nie je, samozrejme, myšlienka nečakaná. V obale nahrávky sa však, nedobytné, kotúľajú i sušené semiačka hrachu. Azda ich vydavateľ nepribalil, aby zložil hudobníkov na kolená, azda si chce muzikantov iba riadne lapiť. A omotať poslucháčov okolo prsta.

Bratia Siakeľovci nakrútili Jánošíka za peniaze amerických Slovákov, ktorí dielo zaplatili a nikdy ho nevideli. Podobnosť s príbehom filmu Jánošík režisérky Agnieszky Hollandovej a producenta Rudolfa Biermanna, ktorý občania Slovenskej republiky tiež zaplatili a tiež ho zatiaľ nikto nevidel, je čisto náhodná. Ale keby sa rozpútal filmový finiš tejto zbojníckej historky za čo najmenej peňazí, môžeme poradiť: Hudba je už hotová.

tEóRia OtraSu, Jana Lewitová, Vladimír Merta: Jánošík, živá hudba k filmu bratov Siakeľovcov, Hevhetia

23.02.2008 - 46/08 - Juraj Fellegi - Umenie - str. 04

Jánošík: tEóRia OtraSu - Jana Lewitová - Vladimír Merta

Filmom Jánošík bratov Siakeľovcov z roku 1921 sa Slovensko (v rámci Československa) zaradilo medzi prvých desať krajín sveta, ktoré natočili dlhometrážny nemý hraný film. Vzrušujúca história samotného snímku, ktorý bol považovaný za stratený a "znovu nájdený" a ktorý bol po zreštaurovaní dodatočne zapísaný na listinu kultúrneho dedičstva UNESCO nás môže len utvrdiť v tom, že hoci si jánošíkovský mýtus dlho privlastňovali červení proletári, nič to nemení na fakte, že nemý Jánošík je pre nás rovnako výrečným filmovým symbolom, akým sú pre iné národy diela Krížnik Potemkin alebo Metropolis. Nápad hudobne "ozvučiť" tento klenot podnietil spoluprácu zoskupenia multiinštrumentalistov: Vladimíra Mertu, ktorý na nahrávke spieva a hrá, okrem iného na fujare, renesančnej lutne, drumbli, klarinete a perkusiách; Jany Lewitovej, ktorá spieva a hrá na viole a harfičke; a tEóRie OtraSu s Julom Fujakom, ktorý je autorom celého konceptu a okrem toho hrá na (polo)preparovanom klavíri, sláčikovom cimbale, perkusiách a drumbli.

Nahrávka, ktorá bola realizovaná naživo pri vystúpeniach v Nitre a Žiline, v  sebe kombinuje prekomponované plochy a improvizované úseky, podľa slov Jula Fujaka však nebolo cieľom nahrávky prvoplánové prepojenie kontextu hudby a  obrazu. Jednotlivé skladby majú programové názvy vychádzajúce z filmového deja (Výprask pandúrom, U kňaza ťa ukryjem, Na bále zboj bol…) a "mapujú" obdobie od Jánošíkovho návratu domov zo štúdií po jeho polapenie a smrť.

Samotný hudobný obsah CD ma úprimne nadchol.Ak poslucháč očakával akési folklórne omieľanie trávnic, írečité ujúchanie a dunenie bačovských kvínt počas preskakovania vatier, bude musieť siahnuť po trochu slabomyseľnejšom spracovaní.Tento Jánošík totiž vychádza zo skvelej, rokmi overenej hráčskej invencie a virtuozity Vladimíra Mertu a inštrumentálnej slobody Jula Fujaka. Folklórny idióm tu nie nutne akcentovaný a presadzovaný za každú cenu a farebná a zvláštna inštrumentácia akékoľvek naivné geografické konotácie dokonale zahmlieva. Iste, zaznejú tu citácie piesní "Tri dni ma naháňali" alebo "Keď som si", ale vo veľmi vyváženom kontexte s jednoliatym prúdom hudby, ktorý zdôrazňuje epiku príbehu baladicky smerujúceho k nevyhnutnej katastrofe. Lyrické úseky spomienok na Aničku sa striedajú s recesiou, náznaky country hudby kontrastujú s pôvabným spevom Jany Lewitovej a občasný temný podtón smutných udalostí upadá do zabudnutia pri tanečných rytmoch a uletenej divokej improvizácii. Pri skladbách "Výprask pandúrom" alebo "Jánošíka lapajú" je skrytý obsah pomerne ľahko dešifrovateľný, inak je všetko ponechané na obrazotvornosť poslucháča. Komponované úseky nebadane prechádzajú do improvizácie a vzájomne sa dopĺňajú.

Zisťujem, že niekedy má naozaj zmysel počúvať hudbu k filmu bez filmu samotného. Prvý slovenský film dostal kvalitný soundtrack. Ako bonus nahrávka obsahuje skladbu "Jánošíkovi…", ktorá je rozsiahlejšia, než ostatné kompozície a spracúva predošlé hudobné myšlienky na veľkorysejšej ploche. Ďalej tu sú video bonusy vo forme šiestich ukážok z reštaurovaného filmu vo formáte Divix. Spolu s pútavým komentárom hlavných zainteresovaných v buklete je tento produkt hodnotnou poctou najväčšiemu slovenskému mýtu.

Hodnotenie: päť hviezdičiek *****

Peter Katina: Hudba č. 2/2008

Zpět