OFICIÁLNÍ WEB VLADIMÍRA MERTY

• Recenze

Sleevenote

„Mít míň je víc“ spieva Vladimír Merta v titulnej piesni ponúkaného výberu a ja sa pri tom stotožňujem s jeho zostavovateľom, dlhoročným zberateľom Vladimírových piesní, Šaňom Soldánom, ktorý podľa nej pomenoval celý album. V tejto piesni je vari najviac cítit Mertov zmysel pre hľbavý text relativizujúci zaužívané pravdy. Slová plynú, ba až povahovo splývajú s gitarovou improvizáciou (hlavná téma je daná, ale Merta ju ako vždy hrá o čosi rozdielnejšie, podriaďujúc detaily svojej momentálnej nálade). Jeho spev komunikuje s textom, pričom zjednocuje literárnu a hudobnú podstatu piesne vytvárajúc tak neopakovateľnú mertovskú atmosféru, ktorá v poslucháčovi evokuje dôverné stretnutie spriaznených duší. Práve v tejto skladbe sa Merta obnažuje ako autor, ktorý dokáže zavrhnúť aj tie najvyššie méty, ak by cesta k nim hrozila pádom. Okrem iného je táto pieseň zároveň podobenstvom minulého režimu, ktorý vznikol z prenikavej túžby prostých, rovnako ako vzdelaných ľudí, po spravodlivosti a dobrom živote pre všetkých a skončil v troskách slobody a ľudskej dôstojnosti. „Nepoznát ráj je víc, než projít peklem“ v náznaku smutne rezumuje Merta komunistický pokus, ale aj akúkoľvek inú snahu ponúknuť ľudom nebo už tu na zemi.

S Vladimírom Mertom som sa stretol v roku 1975, v bohatierskych dobách pesničkárskeho združenia Šafrán, keď som organizoval ich koncertné vystúpenia v Bratislave a na Slovensku. Že z tohoto stretnutia vzniklo priateľstvo, ktoré trvá dodnes, je vecou nášho blízkeho svetonázoru a spolupráce pri rôznych podujatiach. Pamätám sa, ako v dobe pezinských Koncertov mladých (1976 a 1977) tvoril Šafrán pevnú hrádzu voči totalitnej kultúre povrchného socialistického optimizmu. Merta ako jedna z vedúcich osobností tohoto združenia patril vždy na pomedzie toho, čo bola ideológia vtedajšieho režimu ochotná ešte zniesť, ale čo sa zo všetkých síl snažila potlačiť. Jeho texty, ktoré máme možnosť počuť aj vďaka projektu Bonton Music Slovakia, to jednoznačne dokladajú.

Pesničkár Merta je z rodu kronikárov svojej doby. Nie je však zapisovačom udalostí, ale dedičom Françoisa Villona a rovnako ako on udalosti síce eviduje, ale hned ich aj komentuje, ba čo viac, posudzuje ich aktérov z hľadiska vyšších morálnych princípov.

Ladislav Snopko, jeseň 1998

Zpět